Prvý písomný údaj o učiteľovi je z roku 1666. Bol ním Wilhem Danczius a okrem Nižného Hrabovca pôsobil aj v Dlhom Klčove a v Žalobíne. Nie je známe, ako sa vyvíjala vzdelanosť v obci v ďalšom období, ale dá sa predpokladať, že najviac vzdelaní boli členovia šľachtických rodín, pánski sluhovia a Židia, ktorí tu v tom čase žili.

Až do polovice 18. storočia neexistoval systém ľudového školstva. Na dedinách aj v mestách boli iba farské školy, ktoré nemali jednotný a záväzný vyučovací poriadok. Každá mohla používať iné učebnice aj čas vyučovania. Vyučovacie predmety a ich obsah záviseli od vzdelania, úsilia a vlastností učiteľov, v tom čase nazývaných „kantorov“, ktorí podliehali farárovi.

O nič lepšia nebola ani situácia našej školy. Podobne ako väčšina dedinských skôl, ktoré sa tiesnili v nevyhovujúcich priestoroch malých domov, kde jedna až dve miestnosti boli učebňou a zároveň i bytom pre učiteľa a jeho rodinu. Chýbalo najzákladnejšie vybavenie ako sú lavice a tabuľa. Malý prídel paliva nútil žiakov v zimnom období nosiť si na vyučovanie aj niekoľko kúskov dreva do pece. To sa nepriaznivo odzrkadľovalo na úrovni vyučovania. Často sa nevyučovalo ani obvyklé čítanie, písanie a počty, ale iba čítanie a katechizmus.

Zmeny v školstve nastali až po vydaní dokumentu Ratio educationis v roku 1777 panovníčkou Rakúsko-Uhorskej monarchie Máriou Teréziou, ktorý obsahoval jednotnú školskú úpravu. Ďalší dokument Ratio educationis z roku 1805 bol základným kameňom pre vznik obecných triviálnych škôl najnižšieho typu, ktorých názov pochádza z latinského „tres viace“ – tri cesty, čiže tri základné predmety: čítanie, písanie a rátanie. V roku 1868 bol vydaný zákonný článok č.38/1868 o školstve, ktorého hlavnou podstatou bola zásada školopovinnosti pre deti od 6 – 15 rokov a povinnosti štátu a právo cirkvi zriaďovať a udržiavať školy.

Na základe toho článku bola v našej obci postavená prvá veľmi vhodná a účelová budova štátnej ľudovej školy. Potreba novej budovy vyplynula z nárastu počtu školopovinnej mládeže. Pozemok na jej výstavbu darovali obci Malonyaiovci aj napriek protestom grófa Arpáda Mauksa, ktorý nebol touto myšlienkou veľmi nadšený. Pôdorys budovy mal tvar obdĺžnika, obvodové múry hrubé 70cm postavené z kameňa z miestneho kameňolomu, sedlová strecha pokrytá šindľom, neskôr eternitom. V budove školy boli dve triedy, kancelária pre správcu školy a byt pre jedného učiteľa.

S určitosťou možno povedať, že už v roku 1867 sa vyučovalo v drevenom dome pre služobníctvo, ktorý na tento účel poskytol Tomáš Malonyai, čím bol oslobodený od platenia domovej dane až do odovzdania novej školskej budovy. Dom stál na dnešnej parcele Semkových (Lešňanových). Asanovali ho po roku 1985.

Prvým známym učiteľom v 19. Storočí bol Štefan Szilváši. Ďalším bol Ľudovít Máca a Margita Krásnopoľská, ktorá po zložení sľubu vernosti tu učila ešte aj po vzniku 1. ČSR.

Trojtriedna ľudová škola v Nižnom Hrabovci bola i po roku 1918 štátnou školou, ktorú navštevovali deti všetkých vierovyznaní z našej obce i zo susedného Kučína. Okrem Margity Krásnopoľskej vyučuje i Margita Horáková „Lazárka“ ( tak ju volali preto, lebo bývala na „Lazoch“ pri ceste na Dlhé Klčovo).

Pre nedostatok kvalifikovaných učiteľov pôsobili na našej škole aj českí pedagógovia: Stojan, Nedbal, Ošmerová. Neskôr ich nahradili: Alojz Tesár, Vincent Horňanský, Gabriela Remešovská, Langrová a Vlk.

V roku 1940 prichádza za správkyňu školy Oľga Rohoňová a na svoje prvé učiteľské miesto Anna Chmelová z Bolerázu, ktorá sa tu vydala za Jána Kožeja.

Od roku 1947 bola v našej obci zriadená štátna meštianská škola – na základe výnosu Povereníctva školstva a osvety v Bratislave č. 57519/1947-A-II./4 zo dňa 24. 5.1947, ktorá bola umiestnená v skonfiškovanom kaštieli Františka Ragalyiho-Balašu. Za riaditeľa tejto školy bol menovaný Imrich Kráľ a slávnostné otvorenie meštianky sa konalo 21.9.1947. Učiteľmi boli: Zoltán Majdák, Gabriela Kráľová a miestna rodáčka Júlia Ratajová.

Významným medzníkom vo vývoji školstva ČSR sa stal nový školský zákon o základnej úprave jednotného školstva č. 95/1948 Zb. z 21.4.1948 a vládne nariadenie č. 196/1948 Zb. V praxi to znamenalo premenu ľudovej školy na školu národnú s ročníkmi 1.-5. a meštianskej školy na školu strednú so 4 postupnými ročníkmi. Zároveň došlo k predĺženiu školopovinnej dochádzky z 8 na 9 rokov. Školy obidvoch stupňov odteraz tvorili základný systém školskej výchovy.

Školská reforma z roku 1953 skrátila povinnú školskú dochádzku opäť na 8 rokov. Okrem toho sa zlúčili národné a stredné školy a vznikli osemročné školy s ročníkmi 1.-8. Riaditeľom tejto školy bol opäť menovaný Imrich Kráľ, zástupcom riaditeľa Ladislav Prokop. Učiteľský zbor tvorili: Gabriela Kráľová, Anna Činčárová, Jozefína Dudová (neskôr Harmincová), Judita Krišková, Mária Méhešová (neskôr Jakubová), Ján Timko, Anton Závadský, Vladimír Staško, Oľga Rohoňová, Eva Bobková a miestna rodáčka Anna Jakubová (rod. Biroviková)

Ďalší školský zákon z roku 1960 predĺžil školskú dochádzku na 9 rokov, z 8 ročných škôl tak vznikli základné deväťročné školy –ZDŠ. V tomto školskom roku žiaci prvýkrát v histórii školstva dostali učebnice a školské pomôcky zdarma.

K ďalším zmenám došlo na základe rozhodnutia odboru školstva a kultúry vo Vranove nad Topľou nasledovne: žiaci z Hencoviec, ktorí dochádzali na našu školu boli odteraz preložení na ZDŠ Vranov - Oblasť a žiaci z Dlhého Klčova, ktorí dochádzali do Vranova preložili na ZDŠ do Nižného Hrabovca.

Po novom územnom členení štátu od 1.7.1960 bol zrušený okres Vranov a naša obec bola včlenená do okresu Michalovce.

V roku 1961 je na škole v našej obci 13 tried a to potvrdilo predpoklady, že kapacita budovy kaštieľa a starej školy už nepostačujú. Jedna učebňa bola zriadená aj v priestoroch materskej školy. V tom čase rodičia prejavujú snahy o výstavbu novej školy a začínajú posielať žiadosti nadriadeným orgánom. Nasledujúce roky ukázali, že tieto žiadosti boli opodstatnené. V ďalšom roku bolo 15 tried a o rok neskôr dokonca 17 tried. Vyučovať sa začalo aj v bývalej Steinerovej kúrii (dnes vo vlastníctve Ireny Zubkovej) a v starom rodinnom dome Novobilských. Učebne teda boli roztrúsené po celej obci.

Až po roku 1968, keď bol znova vytvorený okres Vranov nad Topľou sa podarilo za pomoci občanov z Kladzian a Kučína presadiť výstavbu novej školy v Nižnom Hrabovci – napriek všetkým snahám stavať školu v Nižnom Hrušove.

Základný kameň novej 22 triednej budovy ZDŠ bol položený 21.11.1969. Výstavba prebiehala v rokoch 1970-1973. V novej škole bola od začiatku zriadená školská jedáleň, ktorej dlhoročnou vedúcou bola Helena Gradošová a družina pre žiakov I. stupňa.

Školským zákonom č.29/1983 Zb. bola zavedená 10 ročná povinná školská dochádzka. To viedlo k zrušeniu ZDŠ a miesto nej vznikla ZŠ s ročníkmi 1.-8. Ďalšie dva ročníky povinnej dochádzky žiaci absolvujú na zvolenej strednej škole alebo na odbornom učilišti.

V tejto budove sa vyučuje aj v súčasnosti a momentálne prechádza rekonštrukciou. Zatiaľ bola zrealizovaná výmena okien, zateplenie, nová fasáda, prekrytie čati budovy sedlovou strechou, rekonštrukcia interiéru telocviční a šatní, výmena vykurovacích zariadení v kotolni.